Najdôležitejšia vec: stop radikálom

Autor: Marek H. Eliáš | 13.6.2010 o 12:30 | (upravené 13.6.2010 o 12:35) Karma článku: 12,26 | Prečítané:  2092x

Komentáre o víťazstvách a prehrách na veľkej škále prenechám iným, ja si všimnem vec, ktorá je pre mňa najdôležitejšia: vo voľbách dostali červenú alebo aspoň oranžovú radikáli. Počnúc smiešnym výsledkom Kotlebovcov cez odraté uši SNS až po odchod veľmi prekvapenej SMK na smetisko dejín.

Slovenskí voliči tak dali jasný odkaz politikom, že maďarská karta už nie je smrtonosnou zbraňou s ostrými hranami. Zmenila sa na ošúchanú handru, ktorú možno akurát len s odporom vyhodiť. SNS zobrala hlasy kotlebovcom, aj keď tu možno predpokladať, že voliči boli pragmatickí, nie žeby sa im štítilo hajlovať. Ale hlasy SNS zobral Smer, ktorý síce dúchal do národnostnej pahreby, koľko mu len pľúcka stačili, ale v prejavoch bol výrazne umiernenejší.

Absolútnou bombou bol nehanebný výprask SMK a úspech ich konkurentov zdôrazňujúcich spoluprácu a spájanie. Voliči na juhu tak dali "svojim" politikom najavo, že nechcú byť čímsi extra, ale riadnymi občanmi tejto republiky s právom rozprávať, ako im huba narástla. Nechcú revidovať Trianon, nechcú sa sťahovať za Dunaj, nechcú rozdupať slovenskú svojstojnosť pod kopytami malých chlpatých poníkov. Konečne Slováci dostali veľmi zreteľný signál, ako celý ten cirkus vnímajú občania maďarskej národnosti.

Ako povedal ktorýsi z oslavujúcich - teraz je čas riešiť ozajstné problémy, nie vymyslené spiknutia. Nehrať do karát maďarskej vláde odvádzajúcej pozornosť od vnútorných problémov provokovaním susedov. Je čas, aby sa Jano a Anča zase rozhádali, rozpadli a zanechali po sebe iba niekoľko trápnych kapitol slovenskej histórie.

Rád by som veril, že Slovensko urobilo ďalší krok zo svojej neurotickej puberty a smerom k dospelosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nezabudnite, komunisti už raz na Slovensku prevrat urobili

Situácia v tých kritických dňoch bola trochu iná, než v českých krajinách.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Zákaz smrti do preambuly

Smrť je hnusoba. Okrem iného spôsobuje, že nahonobené majetky akosi nie je možné užívať si donekonečna.


Už ste čítali?