Deň deviaty a desiaty: Neslávnostný koniec

Autor: Marek H. Eliáš | 27.11.2009 o 9:30 | Karma článku: 7,70 | Prečítané:  1598x

Záver mojej poslednej praxe bol prinajmenšom zvláštny. Vo štvrtok všetko išlo ako po masle, primeraným tempom a k všeobecnej spokojnosti. Ako keby som tam pracoval odjakživa. Prišiel piatok a zrazu som bol vďačný náročnej a vrtošivej pacientke, keď zvonila každých pätnásť minút, že ma vyslobodila z nutnosti snažiť sa nájsť niečo, čo môžem robiť.

Hlavným problémom totiž bolo, že z troch sestier v "mojej" časti oddelenia boli dvaja absolventi, ktorí ma podľa vnútronemocničných predpisov nesmú dozorovať. Jedinou oprávnenou bola vedúca zmeny a tej som sa vôbec nepáčil, hoci ma videla prvý raz v živote. Keď bolo treba odstrihnúť drenážnu hadičku od sania a podľa svojho dobrého zvyku som sa do toho hrabal, z fleku ma sundala. Použila pri tom pomerne čudný argument - vraj so mnou nikdy doteraz nepracovala a nevie, či mám dostatočnú úroveň. To mi povedala rovno do očí a navyše pred pacientkou.

Pri pohľade na môj výraz tváre by sa hocikto iný aspoň začervenal, ale ona sa akoby nič pustila do procedúry a milo ma pozvala, že sa môžem aspoň dívať. Škoda, že ona bola tá, čo mala ostré predmety v rukách.

Aby ste rozumeli, kde je pes zakopaný. Zdravotné sestry v Austrálii sú rozdelené do niekoľkých kategórií - v štáte Victoria sú číslované. Tretia divízia sú napríklad psychiatrické sestry. Väčšina ošetrovateľského personálu je však v prvých dvoch divíziách. Prvá divízia sú diplomované sestry, teda s vysokoškolským vzdelaním a plne samostatné. Druhá divízia boli pôvodne ošetrovatelia, ktorí mohli robiť základné úkony, ale ich hlavnou náplňou práce bola zväčša starostlivosť o hygienu, kŕmenie a podobne.

Zúfalý nedostatok zdravotníckeho personálu v Austrálii však viedol k postupnému rozširovaniu kompetencií druhej divízie. Dospelo to tak ďaleko, že v súčasnosti okrem vysoko špecializovaných úkonov a podávania liekov do žíl sú si obe divízie rovnocenné. Prvá divízia je lepšie platená, keďže na rozdiel od druhej strávila v škole nie rok, ale tri. Ibaže niektoré príslušníčky prvej divízie nevedia prežuť, že z ošetrovateliek sa stali zdravotné sestry. No a práve jeden takýto povýšenecký exemplár bola dnešná vedúca zmeny.

Väčšinu času sa jej úspešne darilo budiť dojem, že tam nie som, a to ešte aj vtedy, keď som k nej hovoril. Keďže to bol môj posledný deň, povedal som si, že ju mám na háku. Inak by som s chuťou zavolal Totálnu Brutalistku a už sa len kochal pohľadom, ako tú úbohú kravu roznesie v zuboch. Ale keďže som bol už jednou nohou vonku, vykašľal som sa na to.

Môj odchod bol zvláštny. Vedúca zmeny sa neunúvala ani odpovedať na pozdrav, druhá sestra len letmo odzdravila, akoby som neodchádzal nadobro, ale iba si odskočil na obed. Naopak, pacienti boli omnoho milší, želali mi veľa úspechov, potriasali rukami a mávali.

Pacient na čísle sedemnásť ale stihol odísť skôr ako ja. Pred dvoma týždňami to bol sotva sa pohybujúci, bledý prízrak po operácii pažeráka. Z neho a do neho viedli štyri rôzne hadičky, bol na silných analgetikách a bez nálady. Dnes, so smiechom a po vlastných, odišiel domov, tvrdohlavo odmietnuc byť transportovaný na vozíku.

Keď odchádzal, uvedomil som si jednu vec: pre takých ako on má moje povolanie zmysel. A protivné žiarlivé puče mi môžu akurát tak fúkať práškový cukor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.


Už ste čítali?