Deň druhý a tretí: Tenkrát poprvé

Autor: Marek H. Eliáš | 18.11.2009 o 8:40 | Karma článku: 6,26 | Prečítané:  1489x

Keď sa môj denníčkový záznam objaví v štýle "dva v jednom", je to neklamný znak pekelnej kombinácie služieb - poobedňajšia a ranná. Vďaka tomu, že je nemocnica v keli ďaleko, mi v utorok trvalo dostať sa domov hodinu a mal som čas akurát nejako spôsobne dopadnúť do postele a nastaviť si budík ráno na piatu. A hurá do chaosu. Lebo inak ako chaosom sa to nazvať nedá.

 Stock.xchng

Ako som už písal, nový model zdravotnej starostlivosti, ktorý experimentálne zaviedli na oddelení, pozostáva z toho, že všetci robia všetko. Jednu výhodu to má - ak sa totiž jednému členovi personálu nazbierajú komplikovanejšie prípady, môže sa stať, že nestíha napríklad vydať lieky načas. Takto sa môže pokojne venovať svojej úlohe a ďalšiu zoberie prvý, kto je poruke.

Nevýhod ale vidím viacero - napríklad pacient sa denne stretne nie s troma-štyrmi sestrami, ale s troma kompletnými zmenami. Platí to aj opačne - sestry sa oboznámia s celým oddelením, čo síce nie je na škodu, ale keď si namiesto piatich pacientov musíte pamätať dvadsiatich piatich, už sme tam, kde sme nechceli byť - z pacientov prestávajú byť ľudia a menia sa na čísla a diagnózy. Tomu sa nedá povedať práve terapeutický vzťah...

Takýto systém práce nie je pre výuku študentov vhodný ani trochu. Keď si k tomu prirátam fakt, že ani nemáme pridelených patrónov, výsledkom je boj o život. Ale aj v takomto prostredí sa dá všeličo naučiť. Najmä keď je to štýlom hodenia do vody. Vedúca zmeny len zrazu zahlásila, že ideme vyberať drenážnu hadičku. No dobre. Všetko šlo v poriadku, až do chvíle, keď som tú prekliatu vec začal ťahať von. Pacientka zajačala a mne tiež veľa nechýbalo. Kto mohol tušiť, že má v brušnej dutine strčených zo dvadsať centimetrov hadičky?

Zažil som si aj iné tenkrát poprvé. Prvý raz som umýval bezvládneho a bezvedomého pacienta. Je celý žltý, lapá po dychu a čaká sa, kedy sa uvoľni miesto na oddelení paliatívnej starostlivosti. Bol to čudný pocit, manipulovať s úplne bezvládnym telom, ktoré je síce teplé a vláčne, ale stále je to mŕtva váha.

No a napokon - moja prvá injekcia. Iba podkožná, takže nič strašné nehrozilo. Napriek tomu mi vedúca zájazdu na konci milo povedala, aby som nebol taký nervózny, lebo vydesím pacientov. Uf, a ja som si myslel, že dokážem držať kamenný ksicht! Ďalšia vec, ktorú budem musieť trénovať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Iste, politici ani zajtra neprestanú nepoctivo zavádzať, ale aspoň by sme im to nemali uľahčovať.

KULTÚRA

Prečo maďarský sranda pre slovenský koňha nechce vyčpieť

V žánrovej vernosti niet čo Susedom vytknúť.

DOMOV

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.


Už ste čítali?