Komentáre o víťazstvách a prehrách na veľkej škále prenechám iným, ja si všimnem vec, ktorá je pre mňa najdôležitejšia: vo voľbách dostali červenú alebo aspoň oranžovú radikáli. Počnúc smiešnym výsledkom Kotlebovcov cez odraté uši SNS až po odchod veľmi prekvapenej SMK na smetisko dejín. pokračovanie článku
Po prečítaní ďalšieho mizerného článku o tom, aký je ten Facebook zlý a škaredý a aký je to žrút času, mi napadlo toto:
Oveľa väčším žrútom času sa stáva blog SME. Ventilujú sa tu fanatici rôznych náboženstiev a psychiatrickí pacienti nás oblažujú svojimi bludmi. Moralizátori dvíhajú svoje fakle a osvecujú každého, či sa mu to páči alebo nie. Ale tí aspoň majú čo povedať. Oveľa horšie sú tie mľandravé, štylisticky postihnuté výplody autorov, ktorí nemajú čo povedať, nevedia písať a nudu šíria rýchlejšie a smrteľnejšie ako Týfusová Mary svoje baktérie.
Zlatý Facebook!
Šokujúce priznanie blogera!!! * Neuveriteľná degradácia interpunkčného znamienka!!!
Desaťročná prax v médiách, o niečo skromnejšie pôsobenie v zdravotníctve a rozličné životné peripetie u mňa vyústili do stavu, že ma máločo privedie do pomykova. A keď, tak je to väčšinou nejaký zákerný útok zo smeru, odkiaľ ho v žiadnom prípade nečakám. pokračovanie článku
a spôsobilo mi tak jediné zasmiatie za dvadsaťštyri hodín. Kamarát, čo ma viezol na letisko, prelaďoval stanice a medzi dvoma hitmi na rôznych staniciach sa akosi zmestilo to jedno slovo. Smiech nás prešiel a už sme len mlčali, lebo čo už povedať, keď odchádzate a neznášate lúčenia? No nič. Už sa len vylodiť aj s batožinou, rýchlo sa objať a bez obzretia ukázať chrbát Austrálii. pokračovanie článku
Dám vám hádanku. Čo má spoločné sedemdesiatročný Srílančan a ja? Našepkám vám: obaja sme boli v Austrálii a už tam nie sme. Správna odpoveď: obaja sme museli tú krajinu opustiť dobrovoľne nasilu, aby nás odtiaľ nevyhodili. pokračovanie článku
Oddelenie pre klientov s demenciou je projektované ako uzavreté. Pustíte sa po chodbe, prechádzate popri izbách, spoločenskej miestnosti, služobných priestoroch, až sa nájdete tam, odkiaľ ste vyšli. A môžete pochodovať odznova. To nie je náhodou. Ani zábradlie pri stene tam nie je preto, že to pekne vyzerá. Je to pôda pre bludárov, ktorí chcú niekam ísť - na miesta vzdialené v čase aj priestore, kam sa už nikdy nedostanú. Zanovito však idú za svojím cieľom. Bludárov nemá zmysel usádzať, zatvárať, držať. Nechávame ich chodiť v kruhu. Oni sú spokojní, že idú za svojím cieľom. Majú dostatok aktivity a v noci sladko spia. pokračovanie článku
Milí moji,
píšem vám z roku 2010. Fakt, u nás práve nastal. V Melbourne som ohňostroj nevidel, nakoľko je búrka. V Sydney bol geniálny ohňostroj v hudobnej choreografii. Však to uvidíte v správach. Bez obáv zo spôsobenia časového paradoxu vám môžem prezradiť, ako to v roku 2010 vyzerá. Nuž, žiadne prekvapenie - rovnako ako v minulom roku. Takže mi neostáva nič iné, len nádej, že tento rok bude napokon predsa len lepší ako ten predchádzajúci.
A to isté želám aj vám.
Do schránky mi prišiel prvý vianočný e-mail. Áno, až teraz, ak nerátam rôzne pokútne ponuky, ktoré som si vôbec nevyžiadal. Neviem si predstaviť, komu by som tiež dal pod stromček Viagru alebo falošné rolexky. Lenže tentoraz mi napísal živý človek s úprimným želaním všetkého dobrého, čo sa mi na Vianoce môže prihodiť. Ach jo. Cítim sa previnilo. Ja želám na Vianoce samé hrozné veci, i keď nie svojim blížnym. pokračovanie článku
Sedím v rannom vlaku, okolo mňa dnešní ľudia. Len ja som zo včera. Odetý v zbesilo modrom firemnom tričku, ktoré som si obliekol včera. Čítam si včerajšie noviny. Pre tých navôkol sa začína deň, pre mňa sa končí. Zobudili sa, obliekli, cestujú do práce. Sme ako v iných svetoch. Oni už majú dnes, ja som vo včerajšku. A predsa - oni sa dnes zobudili rovnakí ako išli spať. Ja som ani nespal a predsa som iný ako pred pár hodinami. Stačila na to jedna nočná šichta v zariadení s vysokým stupňom starostlivosti. pokračovanie článku
Záver mojej poslednej praxe bol prinajmenšom zvláštny. Vo štvrtok všetko išlo ako po masle, primeraným tempom a k všeobecnej spokojnosti. Ako keby som tam pracoval odjakživa. Prišiel piatok a zrazu som bol vďačný náročnej a vrtošivej pacientke, keď zvonila každých pätnásť minút, že ma vyslobodila z nutnosti snažiť sa nájsť niečo, čo môžem robiť. pokračovanie článku
Deň siedmy prešiel bez nejakých zvláštnych udalostí, ak nepočítame nečakané uvedomenie si, že ma Totálna Brutalistka už nedesí. Stále je síce hrozivá, ale človek si zvykne aj na horšie veci. Bohužiaľ, medzi tieto zvyky ťažko zarátať kombináciu poobedňajšia - ranná služba. Deň ôsmy bol totiž hotovou katastrofou. Všetko hralo proti mne a veru sa nedá povedať, že by som si s tým nejako hrdinsky poradil. pokračovanie článku
Dnešok bol oproti dňom predchádzajúceho týždňa pokojný a bez udalostí. Poslúchnuc Totálnu Brutalistku som využil dva nové prírastky na oddelení a podrobil som ich kompletnému vyšetreniu. Obaja chlapi ako hora akurát pomerne nedôverčivo pozerali na pančuchy, ktoré dostali. Trpezlivo som im vysvetlil, že to je na to, aby si neuhnali krvnú zrazeninu v nohách. Neprotestovali. Ani keď vzápätí dostali päťtisíc jednotiek heparínu. pokračovanie článku
Začínam si na ten bláznivý systém práce zvykať a energicky sa vrhám na každú úlohu, čo ide okolo. Keď sa ma dnes vedúca zmeny spýtala, či chcem urobiť preväz rany, poskočil som od radosti a suverénne prisvedčil. Pacient je v podozrení na črevnú infekciu, takže do izby môžeme vstupovať len v tej žltej pláštenke, akú sme použili na oblečenie včerajšieho mŕtveho. Príslušne sme sa teda zaodeli a hurá do výmeny náplastí a všetkého ostatného, čo spočívalo v rane. pokračovanie článku
Zdravotná sestra je druhá a predposledná osoba na tomto svete, ktorá sa dotkne vášho tela. Hneď po narodení vás umyje, odváži, zapíše Apgarovej skóre. Hneď po smrti vás umyje, obriadi, zabalí a pošle na poslednú štáciu. K pôrodom sa nechystám, ale úmrtiam sa v nemocnici nevyhnem. Len vďaka nie celkom typickej skladbe mojich doterajších praxí som sa k mŕtvemu telu dostal až teraz. Prirodzene, ani tentoraz nešlo všetko hladko. pokračovanie článku
Keď sa môj denníčkový záznam objaví v štýle "dva v jednom", je to neklamný znak pekelnej kombinácie služieb - poobedňajšia a ranná. Vďaka tomu, že je nemocnica v keli ďaleko, mi v utorok trvalo dostať sa domov hodinu a mal som čas akurát nejako spôsobne dopadnúť do postele a nastaviť si budík ráno na piatu. A hurá do chaosu. Lebo inak ako chaosom sa to nazvať nedá. pokračovanie článku
Konečne nastal ten deň, keď sme nastúpili na poslednú prax. Okrem nej už len jedna skúška a hotovo. Je logické, že záverečná prax je najťažšia zo všetkých, na oddeleniach akútnej starostlivosti. Napriek tomu som sa na ňu tešil ako malý, pretože práve v akútnej sfére by som sa chcel uplatniť.
Nuž, zatiaľ to vyzerá všelijako. pokračovanie článku
Posledný deň praxe v sebe zahŕňal výživný trapas, predávkovanie muffinmi a odcudzením lieku z nemocničných zásob. Na svoju obhajobu v poslednej veci uvádzam, že to bolo neúmyselné. Ubolení pacienti majú totiž všetci do jedného predpísaný paracetamol, čo sestry riešia tým, že pri vydávaní liekov si dotyčný medikament strčia do vrecka a pri pochôdzke ho rozdávajú. Moja dnešná patrónka ma v tomto zmysle inštruovala, ja som to vykonal a až doma som zistil, že mi vo vrecku ostal jeden gram, čiže dve tabletky. Čo už. Beriem to ako honorár za dvojtýždňovú prácu. pokračovanie článku
Že vraj Slovensko vyhralo čosi vo futbale. Tak blahoželám. Na geriatrii sa bojuje každý deň, o nič menej urputne. O týchto víťazstvách sa v novinách nepíše a verejnosť nad nimi neupadá do eufórie. Možno sú len malé, ale o nič menej dôležité. Občas idú o niečo ľahšie - malá zošúverená Rosalita v rozkvete demencie je poklad celého oddelenia. Stačí sa na ňu zoširoka usmiať a prehodiť pár slov a celá sa rozžiari. Hotový generátor dobrej nálady. Niekedy však treba zabojovať tuhšie. pokračovanie článku
Prikvačila ma smola a odslúžil som si najhoršiu možnú kombináciu služieb - poobedňajšia a na druhý deň ranná. Nemal som ani kedy spísať denníčkový záznam o šiestom dni, tak to kombinujem s dňom siedmym. A povedzme si úprimne, žiadna škoda sa nestala. Dni sa na seba nápadne ponášali, jediný skutočný rozdiel bol v osobe tútora. Ten dnešný, mladý muž, bol skutočne mizerný. pokračovanie článku
Týždeň uplynul len o čosi pomalšie ako infúzia a nastal môj posledný deň na rehabilitácii. Vyučujúca mi dala nieže pochvalné, ale priam oslavné hodnotenie, až som sa pýril. Nie som si istý, či takto budem excelovať aj na budúci týždeň na geriatrii. Ale to je ešte ďaleko, budem to riešiť, až to bude aktuálne. Dnes som ešte na rehabilitácii a musím zvládnuť dva tvrdé oriešky. pokračovanie článku
Tak som zase bohatší o ďalší poznatok: kvalita a užitočnosť dňa stráveného na praxi závisí aj od osoby pridelenej patrónky. Prvý raz som mal dnes smolu - patrónka nevedela, čo so mnou, skrátka si išla po svojom. Otravoval som ako komár, vypytoval sa, snažil sa robiť všetko, čo sa dalo. Ešte pred obednou pauzou sme už z toho boli podráždení obaja, tak som jej išiel z cesty a hľadal si robotu, kde sa dalo. Nielenže som mužom činu, ale najmä som chcel vyhnať z hlavy neradostné myšlienky z rannej porady. pokračovanie článku
Dnes som si teda užil všetkého vrchovate. Zhodou okolností mi prischla rovnaká izba ako včera, takže pacientky ma vítali ako starého známeho. Postporážkovú som dokonca na plné kolo rozosmial, keď som jej natieral suchú kožu olejčekom a sľuboval, že bude vyzerať ako modelka z reklamy. Ale skutočné napätie prišlo až v osobe pacienta na inej izbe. Keď totiž moja dnešná patrónka zamrmlala, že mu treba vybrať štichy, hneď som sa prihlásil, že to spravím. pokračovanie článku
Mám obrovskú výhodu, že na rehabilitačnom oddelení som už pôsobil, takže na súčasnej praxi ma už máločo prekvapuje a pohybujem sa tu s väčšou istotou ako moji spolužiaci. Ďalšie šťastie ma postretlo, keď mi ako patrónku pridelili čerstvú absolventku. Paradoxne, je to obrovská výhoda. Absolventi sú ešte plní energie, netrpia prevádzkovou slepotou, ochotne vysvetľujú a nechajú študentov skúšať, čo vedia. A tak som dnes robil všetko možné a tuším aj nemožné. pokračovanie článku
Nastal ten deň, keď som sa opäť ocitol na praxi. Nervami to začalo aj pokračovalo. Totiž, z neznámych príčin ma školská koordinátorka zaradila na prax do nemocnice, kam by som musel cestovať každé ráno, zatiaľ čo voľné miesta boli aj v nemocnici, ktorú mám za rohom. Bojoval som statočne, ale vyžiadalo si to zlomenú nohu jednej spolužiačky, aby som sa mohol opäť vrátiť k Svätému Vincentovi, teda do nemocnice s týmto menom. Tentoraz nie na psychiatriu, ale na rehabilitačné. pokračovanie článku
Dnes to bude len veľmi krátky dialóg.
Filozof: "Peniaze ešte nikoho šťastným neurobili."
Žalúdok: "Ani chudoba."
Ak by som niekedy aj chcel zabudnúť, že som u protinožcov, oni mi skrátka nedajú šancu. Vždy a znova dostanem pocítiť, že tu je to hore nohami. Nejde len o to, že krčmy majú zodpovednosť, aby ste sa neopili. Najnovší dôkaz mi prišiel poštou. Účet za vodu. Za obdobie troch mesiacov. Viete si predstaviť tú úzkosť, s akou som obálku otváral. Suma, ktorú som si na vyúčtovaní prečítal, mi doslova vyrazila dych a musel som si ju pozrieť asi trikrát, kým som uveril vlastným očiam. pokračovanie článku
Ten austrálsky premiér je pekné číslo. Tento týždeň sa prevalilo, že svojim podriadeným vulgárne nadával. Ospravedlniť sa odmietol. Čo už, máme skúsenosti s podobnými kvietkami aj v slovenskej politike. Kevin Rudd má čo doháňať - ešte sa mu nepodarilo vybuchnúť v priamom prenose, zmohol sa akurát na milé slovné spojenie "shitstorm". Slabota, slabota. Preto nečudo, že titulky nenapĺňa on, ale kauza nahých policajtov. pokračovanie článku
Na prvý pohľad to bola len ďalšia z radu kurióznych správ, ktorými nás médiá obšťastnujú dnes a denne. Táto bola o šestnásťročnej dievčine, ktorá sa rozhodla stať sa najmladšou osobou, ktorá sama obopláva celý svet. Jessica Watson mala smolu - na skúšobnej plavbe z Brisbane do Sydney, kde sa jej cesta mala oficiálne začať, sa po pár kilometroch zrazila s nákladnou loďou. Na všeobecné šťastie loď, aj keď poškodená, sa dokázala vrátiť domov a samotná odvážna námorníčka vyviazla bez zranení a ujmu neutrpel ani jej zámer dostať sa do Guinessovej knihy rekordov, aj keby mala preplávať cez sklad námorných mín. pokračovanie článku
Paranormálne javy sú obrovským lákadlom, ktorému neodolajú milióny návštevníkov kín, čitateľov kníh, internetu či divákov televízie. Existujú tisícky nadšeneckých klubov skúmajúcich všetko záhadné, od kruhov v obilí cez blízke stretnutia všetkých druhov až po strašidelné domy a hrady. Najlepšia záhada je poriadne spektakulárna, nič tak nepoteší dušu záhadológa ako bujarý poltergeist rozbíjajúci nábytok. Ale v tomto ohľade som výnimkou. Najviac ma fascinujú drobné, nenápadné, ale o to nepochopiteľnejšie záhady. pokračovanie článku
Vyzeralo to všelijako, ale napokon sme sa dočkali - dva týždne sú za nami. Posledný deň bol kratší ako obvykle, ani pacientov nám nepridelili. Keby som sa nešiel pozrieť na liečbu elektrickými šokmi, ani by nebolo o čom referovať. Našťastie som tú možnosť dostal. Aha, áno, elektrošoky nie sú dávno zavrhnutá šarlatánska metóda. Ono to naozaj funguje. Ani pacient netrpí, nakoľko je v celkovej anestéze. Samotný kŕč vyzerá strašidelne, ale pacient je po prebratí sa ako znovuzrodený. Ten dnešný sa dokonca po návrate na oddelenie usmial. To bolo prvý raz za celé dva týždne. pokračovanie článku
Chudobnému aj z hrnca vykypí, nešťastie nechodí po horách, keď si blesk zmyslí, aj dvakrát do toho istého miesta udrie, všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí, a tak ďalej, a tak ďalej. Príprava na dnešný katastrofický deň bola veľmi jemná, ale dobre to skončiť nemohlo. Začalo to tým hnusným striedaním večernej a rannej šichty. Keďže dnes bolo na programe záverečné hodnotenie a termín odovzdania všetkých projektov a papierovačiek, spal som dokopy tri a pol hodiny. Myslíte, že súbeh tohto všetkého stačil? Ale kdeže! pokračovanie článku
Po všetkých tých dobrodružstvách, ktoré našu milú psychiatriu postihli v posledných týždňoch, nastal pokojný deň. Aspoň relatívne. Tanečnicu premiestnili opäť do uzavretého oddelenia (neviem, prečo) a dostala z toho celkom slušný hysák. Novým prírastkom sa stala dôkladne zahalená moslimka v siedmom mesiaci tehotenstva a kvalitnou paranojou. Personál teda čelí ďalšej zaujímavej výzve. "Pôrod sme tu ešte nemali," skonštatovala jedna sestrička. pokračovanie článku
Hyena je hyena je hyena.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
